Z príhovorov členov
Príhovor veľvyslanca Francúzskej republiky pre Klub 89
Náš vzácny priateľ, veľvyslanec Francúzskej republiky J. E. Christophe Léonzi ukončil dňa 08. 09. svoju diplomatickú misiu na Slovensku. Pán veľvyslanec pomáhal Klubu 89 pri realizácii mnohých aktivít, stál pri nás, bol našim priateľom a veľkým podporovateľom. Za to mu patrí naše nesmierne poďakovanie.
Pre klubovú kroniku napísal na záver svojej misie slová uznania, ktoré venoval nám všetkým, jeho priateľom z Klubu 89.
Prejav Ľ. Feldeka po prijatí Štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana
Vážený pán predseda,
veľmi si cením udelenie Štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana, o to viac, že ste tej cene dali také pekné meno. Hurban bol jedným z kodifikátorov spisovnej slovenčiny a spisovná slovenčina je jediný nástroj, ktorý ovládam. Keby jej nebolo, bol by som stratený. Mám dve ľavé ruky a s iným nástrojom by som si už tak dobre neporadil.
Je dobrým zvykom pri takýchto oceneniach o svoju zásluhu sa aj s niekým podeliť. Mám za sebou dlhý kus života a tých, ktorým by som mal za čo ďakovať, je veľa. Ale v tejto chvíli cítim, že musím venovať spomienku najmä obetiam stalinizmu.
Po fašizme a holokauste prišlo totiž ajďalšie utrpenie, utrpenie päťdesiatych rokov minulého storočia, ktoré siahalo až do údajne zlatých šesťdesiatych, a na to utrpenie dnes mnohí zabúdajú, hoci nebolo malé. Stačí povedať pár čísel. Bolo spáchaných 250 justičných vrážd a tisíce ľudí boli povraždené iným spôsobom. Len na Slovensku sa stalo vyše 70 000 ľudí obeťami vykonštruovaných súdnych procesov a–ako to zrátal v kniheNebudete ich môcť rozvrátiťmôj aj tu prítomný priateľ František Mikloško–bolo odsúdených na neuveriteľných 83 tisícročí.
Jedným z nich bol aj môj otec.
Príčinou toho, že sa na utrpenie týchto ľudí dnes zabúda, je možno iba krátka ľudská pamäť a dlhý čas. Nik z nás ten čas už neskráti, ale každý z nás má možnosť aspoň predĺžiť tú pamäť. Oceňujem, pán predseda, že aj Národná rada Slovenskej republiky tomu zabúdaniu vzdoruje a že nedávno vyhlásila za Pamätný deň 24. jún. Teda deň, keď–24. júna 1954–stál pred súdom jeden z najvýznamnejších slovenských – a nielen slovenských – hrdinov doktor Silvester Krčméry.
Doktor Silvester Krčméry je aj hrdinom mojej hry Nepolepšený svätec, ktorú uvádza SND – a nedávno jej predstavením oslávilo svoju storočnicu aj v Bruseli.
Aj v mojej hre zaznievajú slová, ktorými Silvester Krčméry 24. júna 1954,–hoci Stalin bol už mŕtvy,–čelil hrozbe rozsudku smrti a ktoré by mal vedieť naspamäť každý slovenský maturant:
„My ľudí nerozdeľujeme! Ani podľa tried, ani podľa majetku a kabáta, ani podľa rasy alebo pôvodu, ale každý človek je pre nás druhým Kristom. S radosťou a hrdosťou ideme teda do väzení, a ak treba, aj na šibenicu... Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu.“
Ako autora hry o Silvestrovi Krčmérym ma teší aj hlbší zmysel, ktorý nachádzam v tej zhode okolností, že prijímam dnes ocenenie práve na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá si aj Silvestra Krčméryho uctila Pamätným dňom.
Čo povedať na záver? Vy, pán predseda, ste oveľa mladší než ja, mohli by ste byť mojím synom, a tak môžete mať pocit, že tou cenou, ktorú mi udeľujete, robíte bodku za mojím celoživotným dielom. Nechcem nikoho strašiť – ale ja tú cenu prijímam ako povzbudenie do ďalšej práce.
Príhovor predsedníčky Klubu 89 Jany Kotovej k prítomným na úvod akcie organizovanej Klubom 89 k 30. výročiu Nežnej revolúcie v Primaciálnom paláci
Vážený pán podpredseda Európskej komisie, vážená pani štátna tajomníčka, excelencie, vážené dámy, vážení páni,
je pre mňa cťou a mimoriadnym potešením, že Vás môžem v mene občianskeho združenia Klub 89 privítať na dnešnom slávnostnom podujatí.
Zišli sme sa tu dnes pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie a preto mi dovoľte čo najsrdečnejšie privítať medzi nami aj našich vzácnych hostí - osobnosti a aktérov Novembra 89. Naše podujatie prišli osobne privítať tí, ktorí sa nám počas Novembra 89 prihovárali denne z pódia na námestí SNP, z obrazoviek televízorov, z rádia ale aj prostredníctvom tlače. Vítam medzi nami pánov Jána Budaja, Jána Čarnogurského, Františka Miklošku, Ladislava Snopku, Vladimíra Ondruša, Eugena Gindla, Ruda Sikoru, Ľubomíra Feldeka, Miroslava Cipára, Soňu Szomolányi a mnoho ďalších. Naše pozvanie prijali aj študenti Novembra 89 – pani Dagmar Füle, Anton Popovič, Milan Novotný, Dionýz Hochel... Prepáčte mi, milí priatelia, zišlo sa Vás to dnes toľko, že pre krátkosť času nemôžem osobne predstaviť všetkých, ktorí sedíte tu v sále... So všetkými sa však budú môcť prítomní stretnúť a porozprávať v druhej, neformálnej časti – počas recepcie na záver večera.
Milí priatelia, spolu s Vami sme stáli na námestiach počas Nežnej revolúcie, plní viery a nádeje na zmenu - nádeje, že sa nám podarí obnoviť základy demokracie, slobody a spravodlivosti, hodnoty, na ktorých vznikla pred vyše 100 rokmi aj naša prvá Československá republika. A ktoré sa nám, vďaka Novembru 89, podarilo vrátiť našim deťom.
Dnešný deň patril v Primaciálnom paláci žiakom a študentom, ktorí sa tu zišli z celého Slovenska aby prezentovali práce, ktoré pripravili s cieľom pripomenúť si Nežnú revolúciu a udalosti Novembra 89. Ich práce hodnotili členovia troch výberových komisií, ktorým predsedali významní umelci - členovia Klubu 89 - spisovateľ a prekladateľ Ľubomír Feldek, akademický maliar Miroslav Cipár a fotograf Ján Lörincz. Počas dňa bolo v týchto nádherných priestoroch udelených už veľa ocenení za práce v rôznych kategóriách. Za práce, ktoré svojou kvalitou prekvapili nielen členov hodnotiacich komisií, ale nás všetkých, ktorí sme sa na vyhodnotení osobne zúčastnili. A preto by som chcela aj z tohoto miesta všetkým našim súťažiacim vyjadriť úprimné poďakovanie za ich úsilie a snahu. Počas dnešného slávnostného večera budú ešte udelené 3 víťazné ceny, ako aj 2 mimoriadne ceny.
Milí naši hostia, milí priatelia. Zástupcovia mladej generácie Vám chcú prostredníctvom svojich prác vyjadriť aj úctu a poďakovanie za všetko, čo ste pre nich urobili, ale predovšetkým za to, že vďaka Novembru 89, ktorého ste boli hlavnými aktérmi, sa im otvoril celý svet. Deti z roku 1989 nám vyrástli a dnes sa tu zišla už naša najmladšia generácia, deti našich detí... Určite mi dáte všetci za pravdu, že pre nás skôr narodených nemôže byť nič krajšie ako práve poďakovanie od detí a vnúčat. Svoje poďakovanie Vám dnes večer sprostredkujú naši mladí nielen cez svoje práce, ale aj pekným kultúrnym programom, ktorý si pre Vás pripravili.
Ešte predtým mi dovoľte poďakovať sa všetkým tým, vďaka ktorým sa mohlo dnešné podujatie uskutočniť. V prvom rade patrí poďakovanie hlavnému mestu SR Bratislava, predovšetkým primátorovi p. Matúšovi Vallovi, ktorý prevzal nad podujatím záštitu a umožnil nám stretnúť sa v týchto krásnych priestoroch. Pre neodkladné povinnosti nemohol prísť dnes večer medzi nás, ale v jeho zastúpení prišla medzi nás pani námestníčka Lucia Štasselová. Chcem tiež poďakovať našim podporovateľom - Ministerstvu financií SR, Nadácii Orange, Francúzskemu inštitútu a veľvyslanectvám Českej republiky, Francúzska a Kanady, vďaka ktorým dostanú ocenení hodnotné dary.
Milí naši hostia, milí priatelia, v mene všetkých členov občianskeho združenia Klub89 Vám želám krásny večer, plný bohatých zážitkov.
Príspevok Jany Kotovej do bulletinu k výstave November 89 - Cesta k slobode v priestoroch bratislavského hradu
Niekoľko týždňov po Nežnej revolúcii, počas medzinárodnej konferencie v Taliansku, sa ma jeden z novinárov opýtal: "Koľko času bude podľa Vás potrebné na to, aby sa Vaša krajina stala vyspelou európskou demokraciou? Podarilo sa Vám úspešne odstrániť totalitný systém a nič už nebráni tomu, aby sa Váš sen o demokracii stal skutočnosťou." Vtedy bola moja odpoveď nasledovná: "Zmeniť politický systém sa dá revolúciou takmer z večera do rána, veľa času si však vyžaduje zmena myslenia ľudí. Bude to preto zložitý, náročný a dlhý proces."
Dnes, aj 30 rokov po Novembri ’89, sa často stretávame s otázkou: Naplnil sa nám sen, o ktorom sme snívali? Pochopili sme skutočný zmysel demokracie a vybudovali sme to, čo sme si sľúbili na námestiach počas Nežnej revolúcie? Uvedomili sme si dostatočne, aký dar sme v podobe demokracie dostali?
V novembrových dňoch v roku 1989 sme na námestiach bojovali za myšlienku, ktorá nás všetkých spojila. Bola to myšlienka slobody, túžba po demokracii a spravodlivosti. Keď sa však naša prvotná túžba naplnila, jednota sa pomaly vytrácala a začali sa prejavovať názorové rozdiely. Rozdielnosť názorov vo všeobecnosti znamená posun dopredu, ale vo chvíli, keď sa začne presadzovať pravda jednotlivca na úkor ostatných, keď sa začne zabúdať na rešpekt a toleranciu a ustúpi snaha o pochopenie toho druhého, z odlišnosti názorov sa môže stať brzda, korá bráni pokroku. A nám sa možno v našom procese stalo niečo podobné.
Získaním demokracie sme stratili to, čo nás spájalo, jednota sa vytratila a tá láska, ktorú sme si sľubovali na námestiach v Novembri ’89, sa pretavila často až do nenávisti a osočovania. Stávali sme sa svedkami korupcie, divokých privatizácií, nástupu mafie, osočovanie a napádanie sa stávalo pracovnou metódou. A za nedostatky súčasnej spoločnosti mnohí dnes vinia práve November ’89. Našiel sa vinník, ktorý nesie zodpovednosť často aj za našu ľahostajnosť. Na vine je "tá demokracia", počúvame z úst niektorých. Ale je to skutočne také jednoduché? Môže byť vinníkom demokracia, po ktorej sme takmer všetci tak veľmi túžili? Nedostatky, chyby a omyly sú sprievodným znakom každého pokroku. Hľadať pravdu a poukazovať na omyly je dôležité, ale rovnako dôležité je aj vedieť oceniť to, čo sa nám podarilo dosiahnuť a byť na to právom hrdí. Keď sa pozrieme do minulosti, toho pozitívneho nájdeme určite veľmi veľa.
Vďaka demokracii máme dnes slobodné voľby, žijeme bez strachu z prenasledovania za naše názory, na verejných priestranstvách môžeme slobodne vyjadrovať svoj názor, môžeme podnikať a žiť v pokoji. Vyrástla nám mladá generácia, pre ktorú je samozrejmé, že môže cestovať, študovať v zahraničí, v preplnených regáloch obchodov si kúpiť všetko, na čo si spomenie. Je správne kritická, možno až príliš sebavedomá, ale vie, čo chce a vie, ako to dosiahnuť. S blahobytom si však niekedy podáva ruku aj sebeckosť, objavuje sa túžba mať stále viac, často aj na úkor slabších alebo starších, znižuje sa miera tolerancie. Je preto aj na nás, na generácii tých, ktorí sme stáli pri zrode demokracie, aby sme mladým pomáhali, usmernili ich a boli im príkladom. A aby sme spoločne udržiavali a chránili ten krehký dar, ktorý sme v podobe demokracie získali v Novembri ’89.
V hľadaní pravdy a správnej cesty do budúcnosti je dôležité stále si pripomínať minulosť a výstava o Novembri ’89 je práve tým miestom, kde na to máme dostatok príležitostí. Snažme sa neopakovať chyby minulosti a pokúsme sa opäť zjednotiť v tom, za čo sme bojovali na námestiach v Novembri ’89. Za dobro, spravodlivosť, za pokojný a plnohodnotný život pre nás všetkých.
Ing. Jana Kotová
Predsedníčka občianskeho združenia Klub 89
Príhovor predsedníčky Klubu 89 Jany Kotovej na otvorení Medzinárodnej konferencie "Annus mirabilis"
Excelencie, vážené dámy, vážení páni, milí hostia,
je pre mňa cťou a potešením, že Vás môžem, v mene členov občianskeho združenia Klub 89, privítať na otvorení medzinárodnej vedeckej konferencie Annus Mirabilis 1989 a Slovensko.
Pred niekoľkými dňami, presne 9. novembra 1989 sme si pripomenuli 30. výročie pádu berlínskeho múru, ktorý je považovaný za symbol odstránenia železnej opony a za začiatok procesu demokratických reforiem v krajinách bývalého východného bloku - procesu prechodu od totality k demokracii - čo je aj hlavným mottom a podtitulom dnešnej konferencie.
Proces zmien však nezačal pádom berlínskeho múru v roku 1989, ani Nežnou revolúciou 17. Novembra 1989 v bývalom Československu. Jeho začiatky siahajú mnoho rokov dozadu, lebo politický režim nastolený v krajinách východného bloku nikdy nestál na solídnych základoch. Bol udržiavaný silou a prechádzal niekoľkými fázami vzostupov a pádov, ktoré mali za následok jeho postupné oslabovanie.
Prvou veľkou vlnou odporu bola Revolúcia v Maďarsku v roku 1956, potom pražská jar v roku 1968 v Československu a primárnu úlohu v destabilizácii politického systému zohrala Gorbačova perestrojka v bývalom ZSSR.
9. november a rok 1989, kedy sa začali postupne búrať totalitné režimy vo všetkých krajinách východného bloku, bol len jeho pokračovaním. No nielen pokračovaním. Bol predovšetkým jeho úspešným zavŕšením a znamenal definitívny pád totality. A my všetci, ktorí sme v tomto období žili za "železnou oponou", považujeme právom rok 1989 za rok zázraku - "Annus mirabilis".
Preto nie je náhodou, že číslo 89 je aj v názve mimovládnej neziskovej organizácie Klub 89, ktorú na dnešnej konferencii zastupujú mnohí jej členovia. Aktéri, osobnosti Nežnej revolúcie a pokračovatelia jej odkazu, ale aj tí, ktorým sú blízke myšlienky Novembra 89, sa pred 2 rokmi rozhodli založiť občianske združenie, ktorého hlavným cieľom je pracovať s mladou generáciou. Vysvetľovať tým neskôr narodeným dôvody, pre ktoré je nevyhnutné strážiť a obhajovať také krehké dary - akými sú sloboda a demokracia. Dary, ktoré im v Novembri 89 vybojovali ich rodičia a starí rodičia. Svojimi skúsenosťami a radami chcú členovia Klubu pomáhať mladým nielen pri napĺňaní odkazu Novembra 89, ale aj pri realizácii reforiem a zmien, potrebných pre naplnenie túžby o spravodlivom a slobodnom živote - túžby a snov, ktoré boli motorom procesu zmien naštartovaných v roku 1989, pri prechode od totality k demokracii.
To bol aj dôvod, pre ktorý sa členovia Klubu 89, spolu s Ústavom pamäti národa a Slovenským národným múzeom, zapojili do organizovania dnešnej medzinárodnej konferencie. Veríme, že svojimi skúsenosťami a aktívnymi vstupmi pomôžu vytvoriť pravdivý a skutočný obraz o priebehu udalostí, ktoré sa odohrali pred 30 rokmi.
Pri hľadaní pravdy a správnej cesty do budúcnosti je potrebné poučiť sa z minulosti. A počas trvania konferencie, prostredníctvom prednášok a vystúpení hostí a odborníkov bude na to určite dostatok príležitostí.
Záverom by som chcela poďakovať všetkým tým, ktorí sa podieľali na príprave konferencie, predovšetkým pracovníkom Ústavu pamäti národa, ale aj pracovníkom Slovenského národného múzea a Slovenského národného archívu. Menovite však zástupcom Ústavu pamäti národa, predsedovi predstavenstva p. Jánovi Pálffymu a riaditeľovi odboru p. Petrovi Jašekovi.
Vážení hostia, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som Vám v mene členov Klubu 89 zaželala úspešný priebeh konferencie, bohatú diskusiu a kvalitné a hodnotné závery z nej.
Ďakujem Vám za pozornosť.